Ekologické koridory/biokoridory sú jedným z najlepších a možno jediným životaschopným manažmentovým nástrojom, ktorý umožňuje zachovať biodiverzitu vo veľkom meradle a umožňuje druhom a ekologickým procesom reagovať na klimatické zmeny.
V posledných rokoch sa pozornosť výskumníkov a krajinárov čoraz viac upriamuje na prepojenosť krajiny, pretože je prínosom pre celkový ekosystém. Ak je biokoridor funkčný, pomáha prepájať biotopy, vytvára podmienky pre mnohé dôležité ekologické procesy, ako je tok génov, rozptyl jedincov, sezónne migrácie či podmienky pre posun biotopov v reakcii na zmenu klímy. S rastúcou ľudskou populáciou však rastú aj požiadavky na nový rozvoj a technologickú infraštruktúru. To vedie k urbanizácii území, ktoré boli kedysi divoké a k fragmentácii okolitých biotopov, ktoré v krajine zostali.
Nedávna štúdia (2021) bola zostavená ako súhrn najlepších dostupných informácií o riadení týchto systémov. Cieľom je poskytnúť vhodný návod a nástroj pri uplatňovaní vedeckých zásad spravovania koridorov. Osvedčené postupy pre efektívne riadenie ekologických koridorov rozdeľuje do štyroch hlavných kategórií:
- Antropické bariéry križujúce koridory (napr. diaľnice) a spôsob zmiernenia ich vplyvu
- Správa vodných a brehových častí
- Správa mestských, prímestských a priemyselných oblastí v koridoroch alebo v ich blízkosti
- Správa poľnohospodárskych oblastí v koridoroch alebo v ich blízkosti.
Najúčinnejším odporúčaním by bolo „odstrániť všetky cesty, kanály a využívanie pôdy človekom a zachovať a obnoviť všetky toky a ich brehy v koridore“. Keďže takéto odporúčanie je nepraktické, autori zvolili prístup k riadeniu, ktorý zahŕňa chybovanie na strane opatrnosti a plánovanie v dostatočnom predstihu. Pričom vypracovali odporúčania, ktoré najmenej obmedzujú využívanie územia človekom a s najvyššou pravdepodobnosťou zachovávajú konektivitu.
Antropické bariéry križujúce biokoridory (cesty, diaľnice, kanály a pod.)
Nevyriešeným problémom, ktorý sa vyskytuje v biokoridoroch kde sú prítomné líniové bariéry, je fragmentácia biotopov, zvýšená úmrtnosť na cestách a všeobecné vyhýbanie sa živočíchov týmto štruktúram vytvorených človekom. Navrhované spôsoby zmiernenia takýchto problémov zahŕňajú znížené rýchlostné limity, sezónne uzávery ciest, zvýšené násypy ciest a migračné objekty, ktoré majú za cieľ nasmerovať voľne žijúce živočíchy na bezpečné miesto prechodu medzi vhodnými biotopmi. Vybudovanie viacerých typov migračných objektov s cieľom zabezpečiť prepojenie pre všetky druhy, najlepšie vzdialenými od seba najviac na šírku jedného domovského okrsku dotknutého druhu. Medzi ďalšie postupy patrí minimalizácia umelého osvetlenia, alternatívne zdroje vody a vhodné oplotenie vo vzťahu k voľne žijúcim živočíchom.
Toky a brehové časti
Brehové oblasti sú významné miesta pre pohyb voľne žijúcich živočíchov a tieto zóny sú neoddeliteľnou súčasťou vytvárania ekologických koridorov. Obnovu a zachovanie pôvodných ekosystémov v týchto oblastiach možno podporiť vylúčením inváznych rastlín, hospodárskych zvierat a iných nepôvodných spásačov a zároveň obmedzením ťažby v ich tesnej blízkosti s cieľom podporiť zdravie brehových porastov. Ochranné pásma okolo brehových oblastí môžu pomôcť podporiť dôležité biotopy v rámci koridoru.
Mestské, prímestské a priemyselné oblastí v koridoroch alebo v ich blízkosti
Pojem „synurbanizácia“ sa vzťahuje na proces, keď si voľne žijúce živočíchy zvyknú na prítomnosť a činnosť človeka, čím sa zmení ich vlastné správanie (napr. keď predátori využívajú odpadky ako zdroj potravy a početnosť populácie sa v dôsledku toho zvyšuje). Správcovstvo, údržba a starostlivosť je hlavným spôsobom, ako zmierniť takéto problémy, taktiež podpora ľudí, ktorí bývajú alebo susedia s koridormi, aby boli hrdými správcami týchto častí. Za určitých okolností je vhodné aj obmedzenie rekreačného využitia koridorov.
Poľnohospodárske oblasti v koridoroch alebo v ich blízkosti
Poľnohospodárske postupy môžu mať vplyv na ekologickú konektivitu prostredníctvom oplotenia, zmeneného požiarneho režimu alebo kontaminovaných vodných zdrojov pesticídmi a podobne. Jedným z hlavných odporúčaní je poskytovať vzdelávanie o voľne žijúcich živočíchoch a ekologických postupoch, ako je bezorbové poľnohospodárstvo, zodpovedné používanie pesticídov a zároveň podporovať nárazníkové zóny v brehových častiach.
Usmernená ľudská činnosť v rámci koridoru alebo v jeho blízkosti, predurčuje lepšie a úspešnejšie ekologické prepojenie. Preto sa v prípade koridorov voľne žijúcich živočích (alebo v ich blízkosti) odporúča:
- minimalizovať počet a intenzitu ľudských činností
- zachovať alebo obnoviť prírodné procesy v biokoridoroch
- vytvoriť nárazníkové zóny medzi parcelami koridoru a oblasťami využívanými človekom
- pomôcť voľne žijúcim živočíchom prekonávať líniové bariéry
- povzbudiť rekreantov a ostatných ľudí využívajúcich koridor, aby sa správali ako uvedomelí správcovia.
