Odpudzovače a plašiče pre voľne žijúce živočíchy sú vo všeobecnosti určené na vyvolanie strachu alebo nepríjemných pocitov u zvierat a tým, na vyvolanie reakcie úteku alebo aspoň zvýšenej ostražitosti. Na dosiahnutie tohto cieľa možno použiť rôzne akustické, vizuálne a pachové signály. Doteraz dostupné dôkazy poukazujú na väčšiu účinnosť akustických plašičov, ktoré sa spoliehajú na prirodzené zvuky, viac ako na umelé, vizuálne alebo čuchové signály. Výzvou je vyvinúť signály, ktoré voľne žijúce živočíchy ľahko vnímajú a rozumejú im.
Vizuálne plašiče, ktoré odrážajú alebo vyžarujú svetlo, keď na ne zasvietia svetlomety automobilov, sa napriek nedostatku dôkazov o účinnosti inštalujú vo veľkom rozsahu.
Viaceré prehľadové články odhalili, že odrazky majú malý alebo žiadny účinok na zníženie počtu kolízií živočíchov s vozidlami (D’Angelo & van der Ree, 2015; Brieger et al., 2016, 2017; Kämmerle et al., 2017; Benten et al., 2018a, b, 2019). Títo autori tiež uviedli, že predtým uvádzaná účinnosť je spôsobená najmä nevhodným dizajnom štúdie, čo vedie k potenciálne nespoľahlivým záverom. Niektorými dôvodmi tejto neúčinnosti je napríklad to, že zvieratá nie sú schopné vnímať odrazené svetlo (D’Angelo & van der Ree, 2015; Benten et al., 2019; Coulson & Bender, 2019). Taktiež, že takto odrazené svetlo nie je dostatočne intenzívne a je potlačené už osvetleným povrchom cesty alebo cestnou vegetáciou (Seiler et al, 2017). Taktiež, že zvieratá môžu vbehnúť na cestu, v snahe uniknúť a v neposlednom rade tiež, že si rýchlo privyknú – habituácia podnetu (Ujvári et al., 2004; D’Angelo et al., 2006; Coulson & Bender, 2019). Jednou z hlavných obáv týkajúcich sa vizuálnych podnetov je aj pozorovaná nedostatočná reakcia zvierat na štandardné svetlomety vozidiel, ktoré osvetľujú cestu pred sebou.
Inovatívne akustické plašiče vykazujú sľubnejšie výsledky.
Hlavne tie, ktoré využívajú zvuky s prirodzeným významom, ako napríklad poplašné volanie miestnych druhov živočíchov alebo ľudské hlasy (Biedenweg a kol., 2011; Babińska-Werka a kol, 2015; Seiler & Olson, 2017; Coulson & Bender, 2019; Berndt, 2021; Lodnert, 2021 a odkazy v nich) a tie, ktoré vydávajú zvuky len v prípade skutočnej hrozby v podobe blížiaceho sa vozidla (Babińska-Werka et al., 2015; Seiler & Olson, 2017; Lodnert, 2021). Tieto vlastnosti môžu zlepšiť výsledky aj z dlhodobého hľadiska tým, že znižujú alebo eliminujú habituáciu živočíchov, ktorá je inak hlavnou nevýhodou odpudzovačov a plašičov (Elmeros et al., 2011; Benten et al., 2018b).
Akustické a vizuálne podnety sa môžu kombinovať aj na vytvorenie „virtuálneho plota„, ktoré majú odradiť zvieratá od prechodu cez cesty alebo železnice, keď sa k nim v noci blížia dopravné prostriedky. Dôkazov o účinnosti týchto kombinovaných prístupov je však stále málo a sú rozporovateľné (Coulson & Bender, 2019; Englefield et al., 2019; Fox et al., 2019; Stannard et al., 2021), Na určenie ich potenciálu je potrebný ďalší výskum.
Vo všeobecnosti by sa pred rozsiahlym nasadením zmierňujúcich opatrení mali vykonať štúdie zmyslového vnímania a únikového správania cieľových druhov (D’Angelo et al., 2006). Takisto je potrebné získať viac poznatkov o potenciálnom rušení priľahlých biotopov plašičmi pre voľne žijúce živočíchy.
V súčasnosti sú na trhu viaceré druhy vizuálnych plašičov – „odraziek proti zveri„. Napriek rozšírenému nasadzovaniu tohto opatrenia, niekoľko štúdií preukázalo neefektívnosť pri redukcii kolízií živočíchov s dopravnými prostriedkami (zdroj: Handbook – Wildlife & Traffic)
Pachové plašiče/ohradníky alebo kombinované vizuálno-pachové plašiče sa rovnako ukázali ako neefektívne vo viacerých štúdiách. (zdroj: Handbook – Wildlife & Traffic)
V súčasnosti sa za najviac efektívne považujú vizuálno-akustické plašiče (napr. deerdeter), ktoré variabilne používajú prirodzené zvuky a aktivujú sa pri blížiacom sa vozidle. Tento typ testujú aj Česku alebo v Rakúsku.
Pri železniciach sa v súčasnosti za najviac efektívne považujú kombinované vizuálno-akustické plašiče typu DD461, ktoré fungujú ako „virtuálny plot“ a ich aktivácia je spustená na diaľku v reakcii na optický tepelný alebo radarový signál . Pri testovaní v Rakúsku vykazovali veľmi sľubné výsledky
V susednej Českej republike majú téme plašičov a odpudzovačov venované (výlučne pre cestné komunikácie) technické podmienky TP 130 – Zařízení odrazujíci zveř od vstupu na pozemní komunikaci. Je však potrebné poznamenať, že sa jedná už o viac ako 10 rokov starý predpis, ktorý čaká v najbližšej dobe revízia a úprava o nové poznatky v tejto téme.
V každom prípade je potrebné uvažovať o plašičoch a odpudzovačoch živočíchov ako o jednom z mnohých čiastkových a nie veľmi efektívnych opatrení pri riešení stretov živočíchov s dopravnými prostriedkami. Rozhodne je potrebné pri riešeniach uprednostňovať mitigačnú hierarchiu a ak je to možné, realizovať oplotenie v kombinácií s vhodným migračným objektom. Ďalšie a podrobnejšie informácie môžete nájsť v zdrojoch tejto stránky (napríklad v tejto knižke), alebo ma priamo kontaktujte s Vašim dotazom.
Referencie:
Babińska-Werka, J., Krauze-Gryz, D., Wasilewski, M., & Jasińska, K. (2015). Effectiveness of an acoustic wildlife warning device using natural calls to reduce the risk of train collisions with animals. Transportation Research Part D: Transport and Environment, 38, 6–14. https://doi.org/10.1016/j.trd.2015.04.021
Benten, A., Annighöfer, P., & Vor, T. (2018b). Wildlife warning reflectors’ Potential to mitigate wildlife-vehicle Collisions-A review on the evaluation methods. Frontiers in Ecology and Evolution, 6(APR), 1–12. https://doi.org/10.3389/fevo.2018.00037
Benten, A., Balkenhol, N., Vor, T., & Ammer, C. (2019). Wildlife warning reflectors do not alter the behavior of ungulates to reduce the risk of wildlife-vehicle collisions. European Journal of Wildlife Research, 65(5). https://doi.org/10.1007/s10344-019-1312-4
Benten, A., Hothorn, T., Vor, T., & Ammer, C. (2018a). Wildlife warning reflectors do not mitigate wildlife–vehicle collisions on roads. Accident Analysis and Prevention, 120(August), 64–73. https://doi.org/10.1016/j.aap.2018.08.003
Biedenweg, T. A., Parsons, M. H., Fleming, P. A., & Blumstein, D. T. (2011). Sounds scary? Lack of habituation following the presentation of novel sounds. PLoS ONE, 6(1). https://doi.org/10.1371/journal.pone.0014549
Brieger, F., Hagen, R., Kröschel, M., Hartig, F., Petersen, I., Ortmann, S., & Suchant, R. (2017). Do roe deer react to wildlife warning reflectors? A test combining a controlled experiment with field observations. European Journal of Wildlife Research, 63(5). https://doi.org/10.1007/s10344-017-1130-5
Brieger, F., Hagen, R., Vetter, D., Dormann, C. F., & Storch, I. (2016). Effectiveness of light-reflecting devices: A systematic reanalysis of animal-vehicle collision data. Accident Analysis and Prevention, 97, 242–260. https://doi.org/10.1016/j.aap.2016.08.030
Coulson, G., & Bender, H. (2019). Roadkill mitigation is paved with good intentions: A critique of Fox et al. (2019). Australian Mammalogy, 42(1), 122–130. https://doi.org/10.1071/AM19009
D’Angelo, G. J., DÁngelo, J. G., Gallagher, G. R., Osborn, D. A., Miller, K. V., Warren, R. J. (2006). Evaluation of Wildlife Warning Reflectors for Altering White-Tailed Deer Behavior Along Roadways. Wildlife Society Bulletin, 34(4), 1175–1183. https://doi.org/10.2193/0091-7648(2006)34[1175:eowwrf]2.0.co;2
D’Angelo, G., & van der Ree, R. (2015). Use of Reflectors and Auditory Deterrents to Prevent Wildlife-Vehicle Collisions. In: van der Ree, R., Smith, D., Grilo, C. (Eds.), Handbook of Road Ecology. John Wiley & Sons. Oxford, 213–218. https://doi.org/10.1002/9781118568170.ch25.
Englefield, B., Candy, S. G., Starling, M., & McGreevy, P. D. (2019). to Mitigate Roadkill in Tasmania , Australia.
Elmeros, M., Winbladh, J. K., Andersen, P. N., Madsen, A. B., & Christensen, J. T. (2011). Effectiveness of odour repellents on red deer (Cervus elaphus) and roe deer (Capreolus capreolus): A field test. European Journal of Wildlife Research, 57(6), 1223–1226. https://doi.org/10.1007/s10344-011-0517-y
Fox, S., Potts, J. M., Pemberton, D., & Crosswell, D. (2019). Roadkill mitigation: Trialing virtual fence devices on the west coast of Tasmania. Australian Mammalogy, 41(2), 205–211. https://doi.org/10.1071/AM18012
Kämmerle, J. L., Brieger, F., Kröschel, M., Hagen, R., Storch, I., & Suchant, R. (2017). Temporal patterns in road crossing behaviour in roe deer (Capreolus capreolus) at sites with wildlife warning reflectors. PLoS ONE, 12(9), 1–18. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0184761
Lodnert, D. (2021). Evaluating the behavioural response of moose (Alces alces) to acoustic stimuli. Master´s thesis. Swedish University of Agricultural Sciences, SLU.
Seiler, A., & Olson, M. (2017). Wildlife Deterrent Methods for Railways – An Experimental Study. In: Borda-de-Água, L., Barrientos, R., Beja, P., & Pereira, H. M. (Eds.). Railway Ecology, pp.277–291. https://doi.org/10.1007/978-3-319-57496-7
Stannard, H. J., Wynan, M. B., Wynan, R. J., Dixon, B. A., Mayadunnage, S. & Old, J. M. (2021). Can virtual fences reduce wombat road mortalities? Ecological Engineering, 172(March), 106414. https://doi.org/10.1016/j.ecoleng.2021.106414
Ujvári, M., Baagøe, H. J., & Madsen, A. B. (2004). Effectiveness of acoustic road markings in reducing deer-vehicle collisions: A behavioural study. Wildlife Biology, 10(2), 155–159. https://doi.org/10.2981/wlb.2004.011
