Zmena klímy núti mnohé druhy k posunu svojich areálov výskytu. Pochopenie toho, ako a prečo druhy menia svoje areály v reakcii na klímu, si vyžaduje znalosť populačnej dynamiky a faktorov, ktoré ju ovplyvňujú. Tieto procesy sú obzvlášť zložité v prípade diaľkových migrantov, na ktorých majú vplyv podmienky, s ktorými sa stretávajú na viacerých miestach.
Dobrým príkladom sú sťahovavé vtáky, ktoré lietajú medzi zimoviskami a letnými hniezdiskami. Vplyvy klimatických zmien v ich zimnom areáli môžu ovplyvniť prežitie a početnosť až tak ďaleko ako sú ich letné areály. Ako môžeme zistiť, či a ako vplyvy klímy v jednom areáli výskytu ovplyvňujú populačnú dynamiku v druhom areáli výskytu?
Najnovší výskum sa pokúša odpovedať na túto otázku pomocou údajov o sledovaní horárika čierneho (Setophaga ruticilla), bežného severoamerického spevavc, ktorý hniezdi na väčšine územia východných Spojených štátov a Kanady a zimuje v Karibiku a v Strednej či Južnej Amerike. Jamajská populácia horárikov bola sledovaná od roku 1990 do roku 2019 prostredníctvom kombinácie označených jedincov a analýzy stabilných izotopov chvostových pier s cieľom určiť ich pôvod hniezdenia v Severnej Amerike. Ich prežívanie a migračná vzdialenosť boli následne prepojené s klimatickými podmienkami v tropických oblastiach mimo hniezdenia, konkrétne so zrážkami.
Výsledky poskytujú dôkaz, že množstvo zrážok v tropických oblastiach počas zimy má významný vplyv na prežitie a vzdialenosť migrácie. V suchých rokoch mali vtáky, ktoré migrovali na dlhšie vzdialenosti (t. j. ďalej na sever), výrazne nižšiu pravdepodobnosť prežitia ako tie, ktoré migrovali na kratšie vzdialenosti, pričom rozdiel v miere prežitia bol takmer 40 %.
Výsledkom je, že hniezdna populácia sa od roku 1990 posunula južnejšie – o viac ako 500 km na juh. Rovnako sa zmenila aj početnosť, ktorá sa od roku 1990 zvýšila o viac ako 50 % v prípade južnejšie hniezdiacich populácií. Na rozdiel od väčšiny bežných predpovedí klimatických zmien, ktoré predpokladajú posun areálu smerom k pólom, zmena tropických zrážok viedla k rozšíreniu amerických horárikov smerom na juh.
Tento posun v konektivite poukazuje na komplexné faktory, ktoré ovplyvňujú dynamiku areálov a na to, že zmena klímy môže mať vplyv aj na veľké vzdialenosti. Prepojenie environmentálnych podmienok v zimných areáloch s populačnou dynamikou v hniezdnych areáloch predstavuje krok k pochopeniu toho, ako a prečo sa migrujúce populácie menia. To môže viesť k lepším predpovediam, ako môžu migrujúce druhy reagovať na zmenu klímy.
