Funkčná prepojenosť – miera, do akej krajina skutočne umožňuje pohyb druhov – je kľúčom k navrhovaniu účinných koridorov, ktoré sú prospešné pre voľne žijúce živočíchy. Zatiaľ čo je jednoduchšie identifikovať štrukturálnu konektivitu, identifikácia faktorov, ktoré narúšajú funkčnú konektivitu, si vyžaduje podrobnejšie pochopenie spôsobu, akým druhy využívajú krajinu.
V prípade druhov hraničiacich s mestskými oblasťami môže vystavenie ľudskej činnosti brániť funkčnej konektivite. Urbanizácia vytvára štrukturálne prekážky pohybu druhov, ale zvyšuje aj vystavenie zmyslovému znečisteniu, ako je umelé svetlo či hluk.
Nedávny výskum skúmal, ako urbanizácia, umelé osvetlenie a dostupnosť vegetácie ovplyvňujú využívanie koridorov v Utahu. V rokoch 2012 – 2018 výskumníci sledovali pohyb 43 jelienkov (Odocoileus hemionus) pomocou GPS obojkov. Pomocou GPS lokalizácií charakterizovali, ako sa tieto pohybujú v krajine, a porovnali to s dostupnosťou vegetácie, umelým osvetlením a zástavbou v skúmanej lokalite.
Štúdia zistila, že viaceré faktory urbanizácie ovplyvňovali využívanie koridorov pre jelienky. Podľa očakávania boli cesty a zástavba štrukturálnymi prekážkami, ktoré znižovali využívanie koridoru. Jelienky sa tiež pohyboval koridormi rýchlejšie, keď bolo menej vegetácie a viac umelého svetla, čo naznačuje, že tieto oblasti sa využívali skôr na rýchle presuny než na hľadanie potravy.
V zastavaných oblastiach s vysokou úrovňou umelého osvetlenia jedince využívali koridory menej intenzívne, aj keď tam bola vegetácia vhodná na spásanie. Naopak, v menej urbanizovaných oblastiach jelienky využívali plochy intenzívnejšie, ak tam bolo relatívne veľa umelého osvetlenia. Tieto výsledky poukazujú na tradeoff – v mestských oblastiach sa umelému osvetleniu vyhýbajú kvôli svetelnému znečisteniu a ľudskej činnosti, ale vo vidieckych oblastiach môže umelé osvetlenie poskytovať ochranu pred predátormi.
Tieto výsledky sú pozoruhodné, pretože ukazujú, že urbanizácia ovplyvňuje nielen to, či sa koridor využíva, ale aj to, ako sa využíva.
